V realitách sa pohybujem štyri roky, počas ktorých som sa utvrdila v tom, že je to práca ako šitá pre môj typ osobnosti. Venujem sa predaju aj prenájmu nehnuteľností, a to najmä v Bratislave, hoci posledné obdobie sa moje teritórium rozšírilo až po Trnavu.
K tejto práci ma priviedol predaj vlastnej nehnuteľnosti v čase, kedy som ďalšiu kupovala. Aj preto, že som zažila rovnicu kúpa – predaj z každej strany, predpokladám, že to bolo prvotné tajomstvo môjho úspechu. Dokázala som sa vcítiť tak do role predávajúcich, ako aj kupujúcich. Aby ste však vytrvali vo svete realít dlhšie, musíte mať i iné vlastnosti. U mňa je to po pracovnej stránke chuť učiť sa nové veci, ovládať aj teóriu a procesy, prípadne zákony. Po osobnostnej, ľudskej stránke určite pomáha komunikatívnosť a asertivita.
V tíme máme kolegov, ktorých silnou stránkou je fotografia, alebo ľudí, ktorí sú z titulu predchádzajúcej práce perfektní marketéri či obchodníci. Hoci som tiež pracovala na takýchto pozíciách, stále si myslím, že je u mňa najvýraznejšia „človečina.“ Nejde len o emócie a komunikáciu. Myslím to skôr tak, že dokážem klientom veci povedať zrozumiteľne, po lopate. Veľmi často sa mi stáva, že práve to zaváži. Bežne sa človek ocitne v situácii kúpy alebo predaja nehnuteľnosti jeden - dvakrát v živote, pre neho ide o stresujúcu záležitosť, v ktorej nie je zbehlý. My v nej zbehlí sme, no i tak to nie je rutina. Ku každému sa snažím pristupovať individuálne a vycítiť jeho potreby, aby sa počas celého procesu cítili príjemne a bezpečne.
Našťastie, nikdy sa mi nestalo, že by záujemcovia počas obhliadky nepočúvali, čo im hovorím, alebo že by vyslovene odchádzali do iného „kúta“ nehnuteľnosti. V tomto sa držím vlastnej schémy, počas ktorej najskôr vymenujem na obhliadke fakty, hoci klienti ich zvyčajne poznajú už z inzerátu. Preto staviam aj v tomto prípade na emóciách. Vždy sa zaujímam o okolnosti kúpy, čo záujemcov vedie k sťahovaniu, kto – aká osobnosť by tu potenciálne chcela žiť. Na základe toho sa rozhovor vždy uberie rôznym smerom. Keď som ako maklérka začínala, kolegyňa mi po jednej spoločnej obhliadke povedala, že príliš veľa rozprávam, nech nechám priestor aj druhým. Tak sa mi to vrylo do pamäte, že si dávam veľký pozor, aby sme celú obhliadku „neprekecali.“ Zvyčajne na záver záujemcom hovorím, aby sa po nehnuteľnosti prešli aj sami, bezo mňa za chrbtom, nech nasajú atmosféru a majú možnosť predstaviť si, či by v danom dome či byte vedeli žiť.
Dôležité sú dva parametre – cena a vizuál. Isteže, krásne nafotená alebo natočená nehnuteľnosť zaujme oveľa viac. Nestačí však mať dobrú štatistiku, že si takýto inzerát pozrelo veľa ľudí. Želaným výsledkom je napokon aj tak prenájom či predaj. Ale áno, zo skúseností to ide rýchlejšie, ak zaujmete na prvý pohľad. Počas tohto roka, kedy sme mali aj my makléri sťaženú situáciu, som dokonca začala ako nástroj používať videohovor s klientom. Mne osobne príde o niečo autentickejší ako virtuálna obhliadka, nakoľko volajúci môže v reálnom čase reagovať, prípadne mať doplňujúce otázky alebo si určitý detail nehnuteľnosti pozrieť dlhšie či z iného uhla.
Nerada by som poukazovala na nejaký priemer, ten sa mení v závislosti od toho, či ide o byt alebo dom. Ďalej od toho, či je cena od začiatku nastavená trhovo, alebo majitelia chcú skúsiť šťastie a sú si vedomí toho, že začíname s vyššou cenou. A najnovším faktorom bola tento rok, bohužiaľ, korona. Tá „priemerku“ trošku zhoršila. ?
Ako v čom ? Vymieňanie si skúseností a kolegiálna podpora je fajn, ale vo finále aj tak idete sami za seba. Naberanie nehnuteľnosti alebo fotografovanie sa robí lepšie vo dvojici, ale od obhliadky až po ukončenie procesu predaja je to presne naopak. Asi je to individuálne, za mňa je fajn aj v tomto mať vyvážený stred, kedy som tímovo orientovaná, a kedy individualista.